Zdajú sa Vám Vaše vnútorné ceny FTP v banke zvláštne a nesedia pre Váš biznis? Potom je ten správny čas porozumieť nastavovaniu FTP v banke, ktoré je vysvetlené v nasledujúcom blogu.

Základné FTP

Funds transfer pricing (FTP) je systém, ktorý sa používa na výpočet, ako jednotlivé aktíva a pasíva prispievajú k celkovej ziskovosti banky. Finančné inštitúcie používajú FTP na analyzovanie výnosov a nákladov svojich produktov a obchodných miest, ako aj na správne počítanie súvisiacich trhových rizík.

V minulosti boli vyvinuté metódy, ktoré sa snažili poskytnúť managementu banky informácie o výkonnosti jednotlivých produktov alebo oddelení banky. Bola to napríklad „metóda Pool“, ktorá porovnávala výnosy/náklady jednotlivých produktov s priemernou váženou sadzbou druhej strany bilancie. Je zrejmé, že výsledok takéhoto merania výnosov nereflektoval skutočné výnosy jednotlivých produktov. Neskôr bola vyvinutá „Double Pool“ metóda a potom „Multiple Pool“ metóda, pri ktorej boli produkty podľa svojej charakteristiky zaraďované do jednotlivých skupín. Rozhodujúcim prvkom pre správne meranie zisku z marže bankových produktov je však ich identifikovanie podľa splatnosti. Banky začali využívať metódu známu ako „Matched Maturity“, pri ktorej bola jednotlivým produktom priradená porovnávacia úroková sadzba podľa ich splatnosti. Táto sa stala základom pre zavedenie moderného systému vnútorných cien FTP (Funds Transfer Prices).

Pre správne počítanie výkonnosti bankového produktu potrebujeme správnu porovnávaciu bázu (benchmark), teda takú cenu, za ktorú je možné alternatívne zrealizovať obchod s rovnakými parametrami na finančnom trhu. Za rovnaké parametre sa považuje splatnosť, úrokový profil, prípadne ďalšie charakteristiky produktu.

Vnútorná cena FTP by teda mala mať tieto vlastnosti:

• Odpovedá trhovej sadzbe, ktorá neobsahuje žiadne ďalšie riziká (RFR = risk-free rate);
• Odpovedá trhovej sadzbe, ktorá je použiteľná a je možné pri nej uzatvárať obchody na finančnom trhu (oportunitná sadzba);
• Táto sadzba bude zviazaná s daným produktom až do splatnosti, resp. najbližšieho zmluvného precenenia;
• Táto sadzba je aplikovaná rovnako na všetky bilančné položky a pre všetky útvary banky.

Príklad 1:

Banka poskytne prevádzkový úver na 1 rok za úrokovú sadzbu 2,5% p.a. Celá istina úveru je splatná až o rok. Trhová úroková sadzba na 1-ročné medzibankové depozitá je v čase poskytnutia úveru 0,75%p.a. FTP cena pre úver bude v tomto prípade 0,75%p.a. Splatnosť úveru a FTP sú rovnaké.

Príklad 2:

Banka poskytne investičný úver na 5 rokov za variabilnú úrokovú sadzbu, ktorá sa skladá z 1-ročnej trhovej úrokovej sadzby (aktuálne 0,5%p.a.) a marže (1,85%). Sadzba pre klienta na prvý rok je 2,35% p.a. Istina úveru je splatná v pravidelných ročných splátkach.

FTP cena pre úver bude v tomto prípade na prvý rok 0,5%p.a. na celú istinu, ale o rok sa zmení podľa aktuálnej trhovej sadzby. O rok sa tiež zmení objem istiny, ktorý klesne o výšku splátky. Splatnosť úveru a FTP v tomto prípade nie sú rovnaké, správna FTP odpovedá dohodnutej variabilnej úrokovej sadzbe.

Príklad 3:

Banka má na pasívach bežné účty, ktoré nemajú splatnosť. Aká bude FTP pre tento produkt?

Pre depozitá bez definovanej splatnosti (NMD = non-maturing deposits) je potrebné použiť matematický model, ktorý určí virtuálne splatnosti produktu. Vhodný model vyjadrí s určitou pravdepodobnosťou na báze historických dát, aké splatnosti môže banka danému produktu priradiť. Banky používajú vo svojich modeloch pre bežné a vkladové účty konzervatívny prístup a teda vysoké pravdepodobnosti (99%). Zároveň sa snažia aproximovať splatnosti na 2 – 3 obdobia, aby nebolo priraďovanie FTP príliš zložité.

Ak by sme z histórie objemov bežných účtov pomocou modelu určili, že s 99% pravdepodobnosťou bude 90% objemu splatných o 5 rokov 10% objemu o 1 mesiac, tak by sme váženým priemerom mohli určiť FTP pre bežné účty takto:

• Trhová úroková sadzba na 1 mesiac: 0,2%p.a.
• Trhová úroková sadzba na 5 rokov: 0,75%p.a.
• 90% x 0,75 + 10% x 0,2 = 0,695%p.a.

Príklad 4:

Banka má na pasívach vlastný kapitál, ktorý nemá splatnosť. Aká bude FTP pre túto bilančnú položku?

Niektoré banky nezaraďujú k vlastnému kapitálu žiadnu FTP. V zmysle regulácie o riadení úrokového rizika bankovej knihy (IRRBB) majú byť totiž pre účely merania rizika pomocou metódy EVE (Economic Value of Equity) všetky nástroje CET1 (Common Equity Tier 1) a iné dlhodobé vlastné zdroje bez dátumov splatnosti vylúčené z výpočtu. V praxi to znamená to isté, ako keby bol vlastný kapitál zaradený do najkratšej splatnosti, a mal by teda mať FTP s najkratšou splatnosťou (O/N – over/night). Pre účely riadenia aktív a pasív je však tento prístup nevhodný. Vlastný kapitál bez splatnosti by mal byť modelovaný, nakoľko predstavuje dlhodobé pasívum a banky ním môžu refinancovať niektoré svoje investície, napríklad portfólio bezpečných štátnych dlhopisov. Preto pri správnom riadení aktív a pasív banky má vlastný kapitál dlhú splatnosť. Aby bolo možné túto bilančnú položku dynamicky riadiť, vhodný postup je modelovať generickú splatnosť. To je možné dosiahnuť rozložením na viacero častí. Matematicky to vyzerá ako kĺzavý priemer, a názorne to zobrazuje nasledovná schéma:

Ak jedna časť exspiruje, automaticky je priradená do novej splatnosti. FTP pre vlastný kapitál je tak určená priemerom historických FTP na zvolenú splatnosť (na schéme 10 rokov). Ak má banka vlastný kapitál v objeme 1 miliardy EUR, a rozkladá ho na 10 období pomocou 10-ročnej FTP, tak FTP pre vlastný kapitál bude priemer desiatich 10-ročných FTP sadzieb. V praxi sa kĺzavý priemer produktov bez splatnosti často robí na mesačnej báze.

Likviditné FTP

V období pred finančnou krízou v rokoch 2007/2008 boli úrokové sadzby na finančnom trhu podobné pre bilančné produkty (cash) aj pre podsúvahové produkty (off-balance, napríklad niektoré typy derivátov ako úrokový swap). Počas krízy však významne poklesla dôvera finančných inštitúcií vzájomne si požičiavať likviditu, a preto sa ceny cash produktov s dlhšími splatnosťami predražovali. Samotná úroková sadzba podsúvahových aktív a pasív (swapov) ostávala pritom nízka. Cena za likviditu na príslušné obdobie sa významne odlíšila od „bezrizikovej“ úrokovej sadzby, teda takej, ktorá nebola spojená s požičiavaním likvidity. Táto situácia znamenala, že banky museli začať jasne rozlišovať riziko likvidity (cash peňazí) a riziko pohybu úrokovej sadzby.

K základnej FTP sadzbe pribudla vo väčšine bánk likviditná prirážka – FTP na likviditu. Cena za likviditu sa bezprostredne po kríze prejavila aj na bankovej regulácii, a to zavedením dvoch likviditných koeficientov (LCR a NSFR). Poznať cenu likvidity sa stalo pre každú banku nevyhnutnosťou. Pre riadenie aktív a pasív bolo potrebné zaviesť novú položku do systému FTP. Likviditná prirážka (nazývaná aj prémia) vyjadruje schopnosť banky požičať sa zdroje na príslušné obdobie, pričom platí:

• Čím dlhšia splatnosť, tým vyššia likviditná prémia. Likviditná krivka je teda vždy rastúca (na rozdiel od výnosovej krivky na úroky, ktorá môže byť aj inverzná)
• Čím horšia kredibilita banky, tým vyššia likviditná prémia
• Likviditná prémia zlepšuje úrokovú sadzbu klienta banky, ktorý v banke ukladá svoje peniaze
• Likviditná prémia zvyšuje úrokové sadzby na úvery klientov bánk

Likviditná prémia ako vnútorná cena by mala spĺňať rovnaké kritériá ako základná FTP, teda mala by to byť dosiahnuteľná trhová sadzba na príslušné obdobie (splatnosť), ktorá sa aplikuje pre všetky bilančné položky banky. Banky však majú často problémy s vytvorením vlastnej likviditnej krivky. Problémom je skutočnosť, že likviditná prémia môže byť trhová len vtedy, ak sa na trhu obchodujú aktíva korelované s kreditným rizikom danej banky. Toto spĺňajú banky, ktoré sú emitentami nekrytých vlastných dlhopisov – ak upíšu dlhopisy s istým spreadom nad/pod trhovú sadzbu na príslušné obdobie, tento spread je možné považovať za likviditnú prémiu. Emitentami dlhopisov sú však len niektoré veľké banky. Ak banky nie je emitentom, môže modelovať svoju likviditnú krivku podľa iných bánk s rovnakým ratingom, ktoré sú emitentami na finančnom trhu. Ak banka nenájde takéto podobné banky, ostáva jej len modelovať vlastnú likviditnú krivku podľa vlastného ratingu alebo podľa svojich najdrahších pasív od klientov. Takto stanovené likviditné prémie však môžu byť dosť nepresné, bankám sa preto odporúča venovať náležitú pozornosť vytvoreniu hodnovernej vlastnej likviditnej krivky a FTP cien pre likviditu.

Príklad 5:

Banka poskytne prevádzkový úver na 1 rok za úrokovú sadzbu 2,50% p.a. Celá istina úveru je splatná až o rok. Trhová úroková sadzba na 1-ročné úrokové swapy je 0,75%p.a., likviditná prémia banky na 1 rok je 0,55%p.a.

Celková FTP pre úver bude v tomto prípade 0,75%p.a + 0,55%p.a. = 1,30%p.a. Marža z úveru teda bude 2,50 – 1,30 = 1,20%p.a.

Príklad 6:

Banka poskytne investičný úver 5 mil. na 5 rokov za variabilnú 1-ročnú úrokovú sadzbu. Aktuálna 1-ročná trhová úroková sadzba je 0,5%p.a., svoje zdroje banka oceňuje likviditnými prémiami takto:

• 1 rok: 0,40% p.a.
• 2 roky: 0,50% p.a.
• 3 roky: 0,60% p.a.
• 4 roky: 0,70% p.a.
• 5 rokov: 0,80% p.a.

Sadzba pre klienta na prvý rok je 2,35% p.a. Istina úveru je splatná v pravidelných ročných splátkach. Aká je marža banky pri poskytnutí tohto úveru?

Základná FTP pre úver bude v tomto prípade na prvý rok 0,5%p.a. na celú istinu (o rok sa zmení podľa aktuálnej trhovej sadzby). Likviditná FTP (prémia) na prvý rok bude 0,40%, avšak o 1 rok sa vráti len prvá splátka (20% istiny = 1 mil.). Na túto časť istiny je možné počítať s 1-rčnou likviditnou prémiou 0,40%p.a. Na ďalší rok bude likviditná FTP 0,50%p.a., tiež len na 20% objemu = 1 mil., tá však bude pre tento objem platná celé 2 roky. O ďalší rok znova klesne objem istiny a na príslušný 1 mil. sa od poskytnutia úveru použije 3-ročná likviditná FTP 0,60%p.a., atď. Potom priemernú váženú likviditnú FTP pre celý úver vypočítame takto:

(1x 0,40 + 2x 0,50 + 3x 0,60 + 4x 0,70 + 5x 0,8) / (1 + 2 + 3 + 4 + 5) = 0,67%p.a.

Správna FTP na prvý rok teda odpovedá súčtu dohodnutej variabilnej úrokovej sadzby 0,50% a likviditnej prémie 0,67%, spolu 1,17%. Marža banky je 2,35 (sadzba klienta) – 1,17 (FTP) = 1,18%p.a.

Príklad 7:

Banka má na pasívach bežné účty, ktoré nemajú splatnosť. Aká bude celková FTP pre tento produkt?

Určenie virtuálnych splatnosti pre depozitá bez definovanej splatnosti NMD je opísané vyššie. Aplikuje sa podobne aj pre likviditné prémie.

Ak by sme z histórie objemov bežných účtov pomocou modelu určili, že s 99% pravdepodobnosťou bude 90% objemu splatných o 5 rokov 10% objemu o 1 mesiac, tak by sme váženým priemerom mohli určiť celkovú FTP pre bežné účty takto:

• Trhová úroková sadzba (RFR) na 1 mesiac: 0,2%p.a.
• Likviditná prémia na 1 mesiac: 0,05%p.a.
• Trhová úroková sadzba na 5 rokov: 0,75%p.a.
• Likviditná prémia na 5 rokov: 0,6%p.a.
• 90% x (0,75 + 0,6) + 10% x (0,2 + 0,05) = 1,24%p.a.

Pridaním likviditnej prémie sa pasívne produkty stávajú pre klientov bánk atraktívnejšie, nakoľko likviditná prémia zvýši celkovú FTP. Naopak, aktívne produkty sa pridaním likviditnej prémie stávajú pre klientov bánk drahšie. Klient musí v prípade úveru zaplatiť banke aj cenu zdrojov, vyjadrenú likviditnou prémiou na príslušné obdobie.

Ďalšie zložky FTP

Ako je zrejmé, zavedenie systému vnútorných cien FTP umožňuje určiť výkonnosť jednotlivých produktov. FTP zároveň odpovedajú určitému typu rizika, napr. základná FTP úrokovému riziku, a likviditná FTP riziku likvidity. Ak chce finančný management banky zistiť, aká je výkonnosť daného produktu v súvislosti s ďalšími rizikami alebo nákladmi, je potrebné do systému FTP zaviesť ďalšie zložky. Môžu to byť napríklad:

• FTP-CS: vnútorná cena kreditného spreadu. Riziko volatility kreditných spreadov sa prejavuje najmä na portfóliu dlhopisov. Výnos dlhopisu pri jeho kúpe závisí od aktuálnej úrokovej sadzby a kreditného spreadu emitenta v danom čase. Ak chceme identifikovať výnos, ktorý sa vzťahuje na riziko pohybu kreditného spreadu, je potrebné vnútornú cenu FTP-CS
• FTP-O: vnútorná cena opčného rizika. Niektoré produkty banky obsahujú skryté opčné riziko (napr. produkty s možnosťou predčasnej výpovede, kedy má klient možnosť svoj vklad alebo úver vypovedať pred dohodnutou splatnosťou). Takáto opcionalita má svoju cenu a je vhodné ju do ceny produktu zahrnúť. Ak chceme merať výnos z opcionality, potrebujeme zaviesť samostatnú FTP.  
• FTP-BS: vnútorná cena bázického spreadu. Niektoré produkty banky je možné zabezpečiť len pomocou derivátov na inom trhu (napr. veľké úvery s fixnou sadbou, ktorých úrokové riziko zabezpečí banka pomocou úrokových swapov). Ak chce banka merať svoju výkonnosť vo vzťahu k bázickému riziku, t.j. riziku zmeny korelácie na rôznych trhoch, musí zaviesť samostatnú FTP a aplikovať ju na súvisiace produkty.
• FTP bonus/malus: dočasné zvýšenie/zníženie FTP z interných dôvodov. Keď sa banka rozhodne zvýšiť predaj niektorého svojho produkt, často spraví marketingovú kampaň a zlepší cenu tohto produktu pre klientov. Kampaň má vopred dané náklady, ale ak chce management vedieť, koľko stojí banku zlepšenie úrokovej sadzby pre klientov, je vhodné použiť dočasný FTP bonus. Naopak, sa banka rozhodne utlmiť predaj niektorého produktu, zhorší úrokové sadzby pre klienta a pomocou FTP malusu vie merať, aký bude z toho výnos.
• FTP-C: na nepredvídateľne výdavky (contingency FTP). Ak banka neplní niektorí z regulačných ukazovateľov (napr. likviditné ukazovatele), niekedy musí upraviť ceny svojich produktov za účelom zmeny štruktúry bilancie. Na meranie nákladov, ktoré vyplývajú z takéhoto postupu, je vhodné použiť samostatnú FTP-C.

Systém FTP v banke môže byť teda dosť zložitý. Okrem správneho priraďovania FTP musí poskytovať aj evidenciu a historické dáta. Finančnému managementu však umožňuje identifikovať, aké náklady a výnosy vyplývajú z jednotlivých rizík. Je možné merať históriu výnosov z rizika (EaR = Earnings at Risk) a plánovať budúci vývoj, ako aj simulovať rôzne scenáre vývoja. Dobrý FTP systém umožňuje profesionálne finančné riadenie banky.

Zložitý systém vnútorných cien FTP vyžaduje kvalitný software a dobre nastavené procesy. V aktuálnom regulačnom prostredí je pre každú banku absolútne nevyhnutné zaviesť aspoň základné FTP na likviditné FTP.

‍